1
00:00:00,000 --> 00:00:02,000
Vesmír

2
00:00:02,000 --> 00:00:04,000
je naozaj veľký.

3
00:00:04,000 --> 00:00:07,000
Žijeme v galaxii, v Galaxii Mliečna cesta.

4
00:00:07,000 --> 00:00:10,000
V Galaxii Mliečna cesta je približne sto miliárd hviezd.

5
00:00:10,000 --> 00:00:12,000
Ak si vezmete fotoaparát,

6
00:00:12,000 --> 00:00:14,000
namierite ho na náhodnú časť oblohy

7
00:00:14,000 --> 00:00:16,000
a clonu necháte otvorenú,

8
00:00:16,000 --> 00:00:19,000
tak pokiaľ je váš fotoaparát pripevnený k Hubblovmu vesmírnemu teleskopu,

9
00:00:19,000 --> 00:00:21,000
uvidíte niečo podobné.

10
00:00:21,000 --> 00:00:24,000
Každá z týchto bodiek

11
00:00:24,000 --> 00:00:26,000
je galaxia približne taká veľká, ako je naša Mliečna cesta

12
00:00:26,000 --> 00:00:29,000
a v každej z týchto bodiek je sto miliárd hviezd.

13
00:00:29,000 --> 00:00:32,000
V pozorovateľnej časti vesmíru

14
00:00:32,000 --> 00:00:34,000
sa nachádza asi sto miliárd galaxií.

15
00:00:34,000 --> 00:00:36,000
100 miliárd je jediné číslo, ktoré potrebujete vedieť.

16
00:00:36,000 --> 00:00:39,000
Vek vesmíru medzi súčasnosťou a Veľkým treskom

17
00:00:39,000 --> 00:00:41,000
je sto miliárd psích rokov.

18
00:00:41,000 --> 00:00:43,000
(Smiech)

19
00:00:43,000 --> 00:00:46,000
Hovorí nám to niečo o našom mieste vo vesmíre.

20
00:00:46,000 --> 00:00:48,000
Takýto obrázok môžete jednoducho obdivovať.

21
00:00:48,000 --> 00:00:50,000
Je mimoriadne nádherný.

22
00:00:50,000 --> 00:00:53,000
Často som uvažoval nad tým, čo je tým evolučným tlakom,

23
00:00:53,000 --> 00:00:56,000
ktorý prinútil našich predkov v stepi prispôsobiť sa a vyvinúť sa tak,

24
00:00:56,000 --> 00:00:58,000
aby si skutočne vychutnali fotografie galaxií,

25
00:00:58,000 --> 00:01:00,000
keď žiadne nemali.

26
00:01:00,000 --> 00:01:02,000
Takisto by sme to chceli pochopiť.

27
00:01:02,000 --> 00:01:06,000
Ako kozmológ sa chcem spýtať: „Prečo je vesmír takýto?“

28
00:01:06,000 --> 00:01:09,000
Podstatná stopa, ktorú máme, je skutočnosť, že vesmír sa časom mení.

29
00:01:09,000 --> 00:01:12,000
Ak by ste sa pozreli na jednu z týchto galaxií a zmerali jej rýchlosť,

30
00:01:12,000 --> 00:01:14,000
vzďaľovala by sa od vás.

31
00:01:14,000 --> 00:01:16,000
Ak by ste sa pozreli na ešte vzdialenejšiu galaxiu,

32
00:01:16,000 --> 00:01:18,000
vzďaľovala by sa ešte rýchlejšie.

33
00:01:18,000 --> 00:01:20,000
Hovoríme teda, že vesmír sa rozpína.

34
00:01:20,000 --> 00:01:22,000
Samozrejme to znamená, že v minulosti

35
00:01:22,000 --> 00:01:24,000
boli veci pri sebe bližšie.

36
00:01:24,000 --> 00:01:26,000
V minulosti bol vesmír hustejší

37
00:01:26,000 --> 00:01:28,000
a tiež horúcejší.

38
00:01:28,000 --> 00:01:30,000
Ak veci stláčate dokopy, teplota stúpa.

39
00:01:30,000 --> 00:01:32,000
To nám dáva zmysel.

40
00:01:32,000 --> 00:01:34,000
To, čo nám už tak veľmi zmysel nedáva je fakt,

41
00:01:34,000 --> 00:01:37,000
že vesmír v ranom období blízko Veľkého tresku

42
00:01:37,000 --> 00:01:39,000
bol tiež veľmi, veľmi pravidelný.

43
00:01:39,000 --> 00:01:41,000
Môžete si pomyslieť, že to vôbec nie je prekvapujúce.

44
00:01:41,000 --> 00:01:43,000
Vzduch v tejto miestnosti je veľmi pravidelný.

45
00:01:43,000 --> 00:01:46,000
Môžete povedať: „Nuž, možno sa veci sami od seba stali pravidelnými.“

46
00:01:46,000 --> 00:01:49,000
Podmienky blízko Veľkého tresku sú veľmi, veľmi rozdielne

47
00:01:49,000 --> 00:01:51,000
od podmienok vzduchu v tejto miestnosti.

48
00:01:51,000 --> 00:01:53,000
Najmä preto, lebo veci boli omnoho hustejšie.

49
00:01:53,000 --> 00:01:55,000
Gravitačná príťažlivosť vecí

50
00:01:55,000 --> 00:01:57,000
bola blízko Veľkého tresku oveľa silnejšia.

51
00:01:57,000 --> 00:01:59,000
To, o čom musíte premýšľať, je fakt,

52
00:01:59,000 --> 00:02:01,000
že máme vesmír so sto miliardami galaxií,

53
00:02:01,000 --> 00:02:03,000
kde má každá sto miliárd hviezd.

54
00:02:03,000 --> 00:02:06,000
V raných dobách bolo týchto sto miliárd galaxií

55
00:02:06,000 --> 00:02:09,000
stlačených na približne takúto veľkosť,

56
00:02:09,000 --> 00:02:11,000
doslova, v tomto ranom období.

57
00:02:11,000 --> 00:02:13,000
Musíte si predstaviť toto stláčanie

58
00:02:13,000 --> 00:02:15,000
bez akýchkoľvek nedokonalostí,

59
00:02:15,000 --> 00:02:17,000
bez žiadnych malých škvŕn,

60
00:02:17,000 --> 00:02:19,000
kde by bolo viac atómov ako hocikde inde,

61
00:02:19,000 --> 00:02:22,000
pretože ak by to tak bolo, zrútili by sa pod gravitačnou príťažlivosťou

62
00:02:22,000 --> 00:02:24,000
do obrovskej čiernej diery.

63
00:02:24,000 --> 00:02:27,000
Udržiavať v ranom období vesmír veľmi, veľmi pravidelný

64
00:02:27,000 --> 00:02:29,000
nie je ľahké. Je to chúlostivé usporiadanie.

65
00:02:29,000 --> 00:02:31,000
Je to stopa toho,

66
00:02:31,000 --> 00:02:33,000
že raný vesmír nie je vybraný náhodne.

67
00:02:33,000 --> 00:02:35,000
Existuje niečo, čo ho tak vytvorilo.

68
00:02:35,000 --> 00:02:37,000
Radi by sme vedeli, čo to bolo.

69
00:02:37,000 --> 00:02:40,000
Časť toho, čo o tom vieme, nám poskytol Ludwig Boltzmann,

70
00:02:40,000 --> 00:02:43,000
rakúsky fyzik, v 19. storočí.

71
00:02:43,000 --> 00:02:46,000
Boltzmannov prínos bol v tom, že nám pomohol chápať entropiu.

72
00:02:46,000 --> 00:02:48,000
O entropii ste už počuli.

73
00:02:48,000 --> 00:02:51,000
Je to náhodnosť, neporiadok, chaotickosť niektorých systémov.

74
00:02:51,000 --> 00:02:53,000
Boltzmann nám dal vzorec,

75
00:02:53,000 --> 00:02:55,000
ktorý je teraz vytesaný na jeho náhrobku

76
00:02:55,000 --> 00:02:57,000
a tento vzorec skutočne stanovuje, čo to entropia je.

77
00:02:57,000 --> 00:02:59,000
Je to v podstate len konštatovanie,

78
00:02:59,000 --> 00:03:01,000
že entropia je množstvo spôsobov,

79
00:03:01,000 --> 00:03:04,000
akými môžeme preskupiť komponenty systému tak, že si to nevšimnete

80
00:03:04,000 --> 00:03:06,000
a ten na mikroskopickej úrovni vyzerá rovnako.

81
00:03:06,000 --> 00:03:08,000
Keď si vezmete vzduch v tejto miestnosti,

82
00:03:08,000 --> 00:03:11,000
nevšímate si každý jednotlivý atóm.

83
00:03:11,000 --> 00:03:13,000
Usporiadanie s nízkou entropiou je také,

84
00:03:13,000 --> 00:03:15,000
v ktorom je len niekoľko podobných rozostavení.

85
00:03:15,000 --> 00:03:17,000
Usporiadanie s vysokou entropiou je také,

86
00:03:17,000 --> 00:03:19,000
kde je podobných rozostavení mnoho.

87
00:03:19,000 --> 00:03:21,000
Toto je veľmi dôležité preniknutie do podstaty veci,

88
00:03:21,000 --> 00:03:23,000
pretože nám pomáha vysvetliť

89
00:03:23,000 --> 00:03:25,000
druhý zákon termodynamiky,

90
00:03:25,000 --> 00:03:28,000
zákon, v ktorom sa hovorí o tom, že vo vesmíre

91
00:03:28,000 --> 00:03:30,000
alebo jeho izolovanej časti, entropia stúpa.

92
00:03:30,000 --> 00:03:32,000
Dôvod na toto stúpanie je jednoducho ten,

93
00:03:32,000 --> 00:03:35,000
že existuje oveľa viac spôsobov,

94
00:03:35,000 --> 00:03:37,000
ako mať vysokú entropiu a nie nízku.

95
00:03:37,000 --> 00:03:39,000
Je to fantastické preniknutie do podstaty veci,

96
00:03:39,000 --> 00:03:41,000
ale nezahŕňa všetko.

97
00:03:41,000 --> 00:03:43,000
Mimochodom, toto chápanie stúpania entropie

98
00:03:43,000 --> 00:03:46,000
stojí za podstatou toho, čo nazývame šíp času,

99
00:03:46,000 --> 00:03:48,000
rozdiel medzi minulosťou a budúcnosťou.

100
00:03:48,000 --> 00:03:50,000
Všetky rozdiely,

101
00:03:50,000 --> 00:03:52,000
ktoré existujú medzi minulosťou a budúcnosťou,

102
00:03:52,000 --> 00:03:54,000
sú tu kvôli tomu, že entropia stúpa.

103
00:03:54,000 --> 00:03:57,000
Ide o skutočnosť, že si môžete pamätať minulosť, ale nie budúcnosť.

104
00:03:57,000 --> 00:04:00,000
Skutočnosť, že sa narodíte, potom žijete a nakoniec zomriete,

105
00:04:00,000 --> 00:04:02,000
vždy v tomto poradí.

106
00:04:02,000 --> 00:04:04,000
Je to preto, lebo entropia stúpa.

107
00:04:04,000 --> 00:04:06,000
Boltzmann vysvetľoval, že ak začnete s nízkou entropiou,

108
00:04:06,000 --> 00:04:08,000
je úplne prirodzené, že stúpa,

109
00:04:08,000 --> 00:04:11,000
lebo existuje viac možností, ako mať vysokú entropiu.

110
00:04:11,000 --> 00:04:13,000
Nevysvetlil však,

111
00:04:13,000 --> 00:04:16,000
prečo bola entropia na začiatku vždy nízka.

112
00:04:16,000 --> 00:04:18,000
Skutočnosť, že entropia vesmíru bola nízka,

113
00:04:18,000 --> 00:04:20,000
bola odzrkadlením faktu,

114
00:04:20,000 --> 00:04:22,000
že raný vesmír bol veľmi, veľmi pravidelný.

115
00:04:22,000 --> 00:04:24,000
Radi by sme to pochopili.

116
00:04:24,000 --> 00:04:26,000
Je to práca nás - kozmológov.

117
00:04:26,000 --> 00:04:28,000
Nanešťastie to nie je práve problém,

118
00:04:28,000 --> 00:04:30,000
ktorému venujeme dostatočnú pozornosť.

119
00:04:30,000 --> 00:04:32,000
Je to jedna z prvých vecí, ktoré by ľudia povedali,

120
00:04:32,000 --> 00:04:34,000
ak by ste sa spýtali moderného kozmológa:

121
00:04:34,000 --> 00:04:36,000
„O akých problémoch sa snažíme hovoriť?“

122
00:04:36,000 --> 00:04:38,000
Jeden z tých, ktorí chápali, že je to problém,

123
00:04:38,000 --> 00:04:40,000
bol Richard Feynman.

124
00:04:40,000 --> 00:04:42,000
Pred 50 rokmi mal sériu rozličných prednášok.

125
00:04:42,000 --> 00:04:44,000
Mal populárne prednášky,

126
00:04:44,000 --> 00:04:46,000
ktoré boli vydané v knižnej podobe s názvom „O povahe fyzikálnych zákonov“.

127
00:04:46,000 --> 00:04:48,000
Prednášal študentom na Kalifornskom technologickom inštitúte Caltech

128
00:04:48,000 --> 00:04:50,000
a tieto prednášky boli vydané pod názvom „Feynmanove prednášky z fyziky“.

129
00:04:50,000 --> 00:04:52,000
Ďalšie prednášky študentom na Caltechu

130
00:04:52,000 --> 00:04:54,000
boli vydané pod názvom „Feynmanove prednášky o gravitácii“.

131
00:04:54,000 --> 00:04:57,000
V každej z týchto kníh, v každej z tohto súboru prednášok,

132
00:04:57,000 --> 00:04:59,000
zdôrazňoval tento rébus:

133
00:04:59,000 --> 00:05:02,000
„Prečo mal raný vesmír takú nízku entropiu?“

134
00:05:02,000 --> 00:05:04,000
Hovorí takto, ale nejdem napodobňovať jeho prízvuk,

135
00:05:04,000 --> 00:05:07,000
hovorí: „Z nejakého dôvodu mal vesmír v jednom bode

136
00:05:07,000 --> 00:05:10,000
veľmi nízku entropiu kvôli svojmu energetickému obsahu

137
00:05:10,000 --> 00:05:12,000
a odvtedy entropia stúpa.

138
00:05:12,000 --> 00:05:15,000
Šíp času sa nedá úplne pochopiť,

139
00:05:15,000 --> 00:05:18,000
kým nie je záhada o začiatkoch histórie vesmíru

140
00:05:18,000 --> 00:05:20,000
stále viac poodhalenejšia

141
00:05:20,000 --> 00:05:22,000
od špekulácií smerom k chápaniu.“

142
00:05:22,000 --> 00:05:24,000
To je teda naša práca.

143
00:05:24,000 --> 00:05:26,000
Chceme to vedieť a odvtedy prešlo už 50 rokov. Myslíte si: „Samozrejme,

144
00:05:26,000 --> 00:05:28,000
odvtedy sme už na to prišli.“

145
00:05:28,000 --> 00:05:30,000
Pravda je však taká, že sme na to doteraz neprišli.

146
00:05:30,000 --> 00:05:32,000
Je to preto, lebo tento problém sa skôr skomplikoval

147
00:05:32,000 --> 00:05:34,000
ako vyriešil

148
00:05:34,000 --> 00:05:36,000
a to kvôli tomu, že v roku 1998

149
00:05:36,000 --> 00:05:39,000
sme sa o vesmíre dozvedeli niečo rozhodujúce, čo sme predtým nevedeli.

150
00:05:39,000 --> 00:05:41,000
Zistili sme, že vesmír sa nielen rozpína,

151
00:05:41,000 --> 00:05:43,000
ale že sa toto rozpínanie aj zrýchľuje.

152
00:05:43,000 --> 00:05:45,000
Ak sa pozriete na galaxiu, pohybuje sa smerom od nás.

153
00:05:45,000 --> 00:05:47,000
Ak by ste sa vrátili o miliardu rokov a pozreli by ste sa na ňu opäť,

154
00:05:47,000 --> 00:05:50,000
pohybovala by sa od nás ešte rýchlejšie.

155
00:05:50,000 --> 00:05:53,000
Jednotlivé galaxie sa od nás vzďaľujú stále rýchlejšie a rýchlejšie

156
00:05:53,000 --> 00:05:55,000
a tak hovoríme, že vesmír sa zrýchľuje.

157
00:05:55,000 --> 00:05:57,000
Na rozdiel od nízkej entropie raného vesmíru,

158
00:05:57,000 --> 00:05:59,000
hoci na toto odpoveď nepoznáme,

159
00:05:59,000 --> 00:06:01,000
máme aspoň dobrú teóriu, ktorá to dokáže vysvetliť,

160
00:06:01,000 --> 00:06:03,000
ak je tá teória správna,

161
00:06:03,000 --> 00:06:05,000
a je to teória tmavej energie.

162
00:06:05,000 --> 00:06:08,000
Je to len myšlienka toho, že samotný prázdny priestor má energiu.

163
00:06:08,000 --> 00:06:11,000
V každom centimetri kubickom priestoru,

164
00:06:11,000 --> 00:06:13,000
či už v ňom hmota je alebo nie je,

165
00:06:13,000 --> 00:06:15,000
či už v ňom sú alebo nie sú častice, hmota, radiácia alebo hocičo iné,

166
00:06:15,000 --> 00:06:18,000
vždy sa tam nachádza energia, dokonca v samotnom priestore.

167
00:06:18,000 --> 00:06:20,000
Podľa Einsteina táto energia

168
00:06:20,000 --> 00:06:23,000
tlačí na vesmír.

169
00:06:23,000 --> 00:06:25,000
Je to neustály impulz,

170
00:06:25,000 --> 00:06:27,000
ktorý odtláča galaxie jednu od druhej,

171
00:06:27,000 --> 00:06:30,000
pretože tmavá energia, na rozdiel od hmoty alebo radiácie,

172
00:06:30,000 --> 00:06:33,000
neslabne s tým, ako sa vesmír rozpína.

173
00:06:33,000 --> 00:06:35,000
Množstvo energie v centimetri kubickom

174
00:06:35,000 --> 00:06:37,000
ostáva rovnaké,

175
00:06:37,000 --> 00:06:39,000
dokonca aj vtedy, keď sa vesmír neustále zväčšuje.

176
00:06:39,000 --> 00:06:42,000
Má to rozhodujúci dopad na to,

177
00:06:42,000 --> 00:06:45,000
čo bude robiť vesmír v budúcnosti,

178
00:06:45,000 --> 00:06:47,000
pretože vesmír sa bude navždy rozpínať.

179
00:06:47,000 --> 00:06:49,000
Keď som bol vo vašom veku,

180
00:06:49,000 --> 00:06:51,000
nevedeli sme, čo bude vesmír robiť.

181
00:06:51,000 --> 00:06:54,000
Niektorí si mysleli, že vesmír sa v budúcnosti opäť zrúti do seba.

182
00:06:54,000 --> 00:06:56,000
Einstein mal túto myšlienku rád,

183
00:06:56,000 --> 00:06:59,000
ale ak existuje tmavá energia, ktorá sa nerozplynie,

184
00:06:59,000 --> 00:07:02,000
vesmír bude naďalej pokračovať v rozpínaní až na veky vekov.

185
00:07:02,000 --> 00:07:04,000
Bolo to tak pred 14 miliardami rokov,

186
00:07:04,000 --> 00:07:06,000
100 miliardami psích rokov,

187
00:07:06,000 --> 00:07:09,000
ale bude to pokračovať až nekonečný počet rokov do budúcnosti.

188
00:07:09,000 --> 00:07:12,000
Na druhej strane sa nám priestor zdá byť

189
00:07:12,000 --> 00:07:14,000
v každom zmysle konečný.

190
00:07:14,000 --> 00:07:16,000
Priestor môže byť konečný alebo nekonečný,

191
00:07:16,000 --> 00:07:18,000
ale pretože sa vesmír zrýchľuje,

192
00:07:18,000 --> 00:07:20,000
existujú časti, ktoré nemôžeme vidieť

193
00:07:20,000 --> 00:07:22,000
a ani ich nikdy neuvidíme.

194
00:07:22,000 --> 00:07:24,000
Máme prístup len do obmedzenej oblasti vesmíru,

195
00:07:24,000 --> 00:07:26,000
ktorá je obklopená horizontom.

196
00:07:26,000 --> 00:07:28,000
Teda, aj keď čas bude navždy plynúť,

197
00:07:28,000 --> 00:07:30,000
vesmír je pre nás obmedzený.

198
00:07:30,000 --> 00:07:33,000
Nakoniec, prázdny priestor má teplotu.

199
00:07:33,000 --> 00:07:35,000
V 70-tych rokoch nám Stephen Hawking povedal,

200
00:07:35,000 --> 00:07:37,000
že čierna diera, aj keď si myslíte, že je čierna,

201
00:07:37,000 --> 00:07:39,000
vlastne vyžaruje radiáciu,

202
00:07:39,000 --> 00:07:41,000
ak vezmete do úvahy kvantovú mechaniku.

203
00:07:41,000 --> 00:07:44,000
Zakrivenie časopriestoru okolo čiernej diery

204
00:07:44,000 --> 00:07:47,000
prebúdza k životu kvantovo-mechanickú fluktuáciu

205
00:07:47,000 --> 00:07:49,000
a čierna diera vydáva žiarenie.

206
00:07:49,000 --> 00:07:52,000
V úplne podobnom výpočte Hawkinga a Garyho Gibbonsa

207
00:07:52,000 --> 00:07:55,000
sa ukázalo, že ak máte tmavú energiu v prázdnom priestore,

208
00:07:55,000 --> 00:07:58,000
potom celý vesmír vydáva žiarenie.

209
00:07:58,000 --> 00:08:00,000
Energia prázdneho priestoru

210
00:08:00,000 --> 00:08:02,000
oživuje kvantové fluktuácie

211
00:08:02,000 --> 00:08:04,000
a tak hoci vesmír bude trvať naveky

212
00:08:04,000 --> 00:08:07,000
a normálna hmota a radiácia sa rozplynie,

213
00:08:07,000 --> 00:08:09,000
stále bude existovať istá forma radiácie,

214
00:08:09,000 --> 00:08:11,000
nejaké termálne fluktuácie,

215
00:08:11,000 --> 00:08:13,000
dokonca aj v prázdnom priestore.

216
00:08:13,000 --> 00:08:15,000
Znamená to,

217
00:08:15,000 --> 00:08:17,000
že vesmír je ako krabica s plynom,

218
00:08:17,000 --> 00:08:19,000
ktorý vydrží naveky.

219
00:08:19,000 --> 00:08:21,000
Aký to má teda zmysel?

220
00:08:21,000 --> 00:08:24,000
Toto tvrdenie študoval v 19. storočí Boltzmann.

221
00:08:24,000 --> 00:08:27,000
Povedal: „Entropia stúpa,

222
00:08:27,000 --> 00:08:29,000
pretože pre vesmír existuje oveľa, oveľa viac spôsobov,

223
00:08:29,000 --> 00:08:32,000
ako mať vysokú entropiu a nie nízku.“

224
00:08:32,000 --> 00:08:35,000
Je to však pravdepodobnostný výrok.

225
00:08:35,000 --> 00:08:37,000
Pravdepodobne bude stúpať

226
00:08:37,000 --> 00:08:39,000
a pravdepodobnosť je nesmierne obrovská.

227
00:08:39,000 --> 00:08:41,000
Nemusíte si však robiť starosti kvôli tomu,

228
00:08:41,000 --> 00:08:45,000
že vzduch v tejto miestnosti sa presunie len do jednej jej časti a tak nás udusí.

229
00:08:45,000 --> 00:08:47,000
Je to veľmi, veľmi nepravdepodobné.

230
00:08:47,000 --> 00:08:49,000
Ak neberieme do úvahy možnosť, že by zamkli dvere

231
00:08:49,000 --> 00:08:51,000
a nechali nás tu doslova navždy.

232
00:08:51,000 --> 00:08:53,000
Vtedy by sa to stalo.

233
00:08:53,000 --> 00:08:55,000
Všetko, čo je povolené,

234
00:08:55,000 --> 00:08:58,000
každé usporiadanie, v ktorom môžu existovať molekuly v tejto miestnosti,

235
00:08:58,000 --> 00:09:00,000
nakoniec môže byť realitou.

236
00:09:00,000 --> 00:09:03,000
Boltzmann teda hovorí: „Pozrite, môžete začať s vesmírom,

237
00:09:03,000 --> 00:09:05,000
ktorý sa nachádzal v tepelnej rovnováhe.“

238
00:09:05,000 --> 00:09:08,000
Nevedel o Veľkom tresku. Nevedel o rozpínaní vesmíru.

239
00:09:08,000 --> 00:09:11,000
Myslel si, že priestor a čas vysvetlil Isaac Newton,

240
00:09:11,000 --> 00:09:13,000
a že boli absolútne a jednoducho tak navždy ostali.

241
00:09:13,000 --> 00:09:15,000
Jeho myšlienka prirodzeného vesmíru bola teda tou,

242
00:09:15,000 --> 00:09:18,000
v ktorej boli molekuly vzduchu len tak pravidelne rozmiestnené,

243
00:09:18,000 --> 00:09:20,000
molekuly všetkého.

244
00:09:20,000 --> 00:09:23,000
Ak by ste však boli Boltzmannom, vedeli by ste, že keby ste čakali dostatočne dlho,

245
00:09:23,000 --> 00:09:26,000
náhodná fluktuácia týchto molekúl

246
00:09:26,000 --> 00:09:28,000
ich z času na čas dovedie

247
00:09:28,000 --> 00:09:30,000
do usporiadania s nízkou entropiou

248
00:09:30,000 --> 00:09:32,000
a potom, samozrejme, v prirodzenom slede,

249
00:09:32,000 --> 00:09:34,000
sa budú naspäť rozpínať.

250
00:09:34,000 --> 00:09:36,000
Entropia teda nemusí vždy stúpať.

251
00:09:36,000 --> 00:09:39,000
Fluktuácie dokážete dostať na nízku entropiu,

252
00:09:39,000 --> 00:09:41,000
do usporiadanejších situácií.

253
00:09:41,000 --> 00:09:43,000
Nuž, ak je to pravda,

254
00:09:43,000 --> 00:09:45,000
Boltzmann teda vynachádza

255
00:09:45,000 --> 00:09:47,000
dve veľmi moderne znejúce myšlienky,

256
00:09:47,000 --> 00:09:50,000
multivesmír a antropogenetický princíp.

257
00:09:50,000 --> 00:09:52,000
Hovorí, že problém s tepelnou rovnováhou je v tom,

258
00:09:52,000 --> 00:09:54,000
že tam nedokážeme žiť.

259
00:09:54,000 --> 00:09:57,000
Pamätajte, samotný život závisí na šípe času.

260
00:09:57,000 --> 00:09:59,000
Nemohli by sme spracovávať informácie,

261
00:09:59,000 --> 00:10:01,000
metabolizovať, chodiť a hovoriť,

262
00:10:01,000 --> 00:10:03,000
ak by sme žili v tepelnej rovnováhe.

263
00:10:03,000 --> 00:10:05,000
Ak si teda predstavíte veľmi, veľmi veľký vesmír,

264
00:10:05,000 --> 00:10:07,000
nekonečne veľký vesmír,

265
00:10:07,000 --> 00:10:09,000
s časticami náhodne vrážajúcimi do seba,

266
00:10:09,000 --> 00:10:12,000
občas sa tam vyskytnú malé fluktuácie v stavoch nízkej entropie

267
00:10:12,000 --> 00:10:14,000
a potom sa opäť uvoľnia.

268
00:10:14,000 --> 00:10:16,000
Vyskytnú sa tam však aj veľké fluktuácie.

269
00:10:16,000 --> 00:10:18,000
Z času na čas vytvoríte planétu,

270
00:10:18,000 --> 00:10:20,000
hviezdu, galaxiu

271
00:10:20,000 --> 00:10:22,000
alebo stovky miliárd galaxií.

272
00:10:22,000 --> 00:10:24,000
Boltzmann teda hovorí,

273
00:10:24,000 --> 00:10:27,000
že budeme žiť len v tej časti multivesmíru,

274
00:10:27,000 --> 00:10:30,000
v časti, kde je nekonečne veľká množina fluktuačných častíc,

275
00:10:30,000 --> 00:10:32,000
kde je možný život.

276
00:10:32,000 --> 00:10:34,000
To je oblasť, kde je entropia nízka.

277
00:10:34,000 --> 00:10:37,000
Náš vesmír je možno len jeden z takýchto vecí,

278
00:10:37,000 --> 00:10:39,000
ktoré sa z času na čas stávajú.

279
00:10:39,000 --> 00:10:41,000
Vašou domácou úlohou je teraz

280
00:10:41,000 --> 00:10:43,000
o tom naozaj premýšľať a uvažovať, čo to znamená.

281
00:10:43,000 --> 00:10:45,000
Carl Sagan raz príslovečne povedal,

282
00:10:45,000 --> 00:10:47,000
že ak chcete upiecť jablkový koláč,

283
00:10:47,000 --> 00:10:50,000
musíte najprv vynájsť vesmír.

284
00:10:50,000 --> 00:10:52,000
Nemal však pravdu.

285
00:10:52,000 --> 00:10:55,000
Ak by ste v Boltzmannovom scenári chceli upiecť jablkový koláč,

286
00:10:55,000 --> 00:10:58,000
stačí, keď len počkáte na náhodný pohyb atómov,

287
00:10:58,000 --> 00:11:00,000
ktorý by vám jablkový koláč upiekol.

288
00:11:00,000 --> 00:11:02,000
Stane sa to oveľa častejšie,

289
00:11:02,000 --> 00:11:04,000
ako náhodný pohyb atómov,

290
00:11:04,000 --> 00:11:06,000
ktorý vám vytvorí sad jabloní,

291
00:11:06,000 --> 00:11:08,000
trochu cukru, rúru na pečenie

292
00:11:08,000 --> 00:11:10,000
a potom vám upečie jablkový koláč.

293
00:11:10,000 --> 00:11:13,000
Tento scenár vytvára predpovede.

294
00:11:13,000 --> 00:11:15,000
Tieto predpovede sú založené na tom,

295
00:11:15,000 --> 00:11:18,000
že fluktuácie, ktoré nás vytvárajú, sú minimálne.

296
00:11:18,000 --> 00:11:21,000
Dokonca aj keď si predstavíte, že miestnosť, v ktorej teraz sme,

297
00:11:21,000 --> 00:11:23,000
existuje a je skutočná, my sme tu

298
00:11:23,000 --> 00:11:25,000
a máme nielen naše spomienky,

299
00:11:25,000 --> 00:11:27,000
ale aj pocit, že vonku je niečo,

300
00:11:27,000 --> 00:11:31,000
čo sa volá Caltech, Spojené štáty americké a Galaxia Mliečna cesta,

301
00:11:31,000 --> 00:11:34,000
pre tieto pocity je oveľa ľahšie fluktuovať do nášho mozgu,

302
00:11:34,000 --> 00:11:36,000
ako keby sa mali náhodne zmeniť

303
00:11:36,000 --> 00:11:39,000
na Caltech, Spojené štáty americké a našu galaxiu.

304
00:11:39,000 --> 00:11:41,000
Dobrá správa je tá,

305
00:11:41,000 --> 00:11:44,000
že tento scenár preto nefunguje, nie je správny.

306
00:11:44,000 --> 00:11:47,000
Tento scenár predpovedá, že by sme mali byť v stave minimálnej fluktuácie.

307
00:11:47,000 --> 00:11:49,000
Aj keby ste vynechali našu galaxiu,

308
00:11:49,000 --> 00:11:51,000
nedostali by ste sto miliárd iných galaxií.

309
00:11:51,000 --> 00:11:53,000
Pochopil to aj Feynman.

310
00:11:53,000 --> 00:11:57,000
Hovorí: „Z hypotézy, že svet je fluktuáciou,

311
00:11:57,000 --> 00:11:59,000
sú všetky predpovede také,

312
00:11:59,000 --> 00:12:01,000
že ak sa pozrieme na časť sveta, ktorú sme nikdy predtým nevideli,

313
00:12:01,000 --> 00:12:03,000
nájdeme ju premiešanú a nie ako časť, na ktorú sme sa práve pozerali,

314
00:12:03,000 --> 00:12:05,000
vysokú entropiu.

315
00:12:05,000 --> 00:12:07,000
Ak tu bol náš systém ako výsledok fluktuácie,

316
00:12:07,000 --> 00:12:09,000
nečakali by sme poriadok nikde inde ako tam, kde sme ho práve pozorovali.

317
00:12:09,000 --> 00:12:13,000
Náš záver je preto taký, že vesmír nie je fluktuácia“

318
00:12:13,000 --> 00:12:16,000
To je dobré. Otázka však potom znie: „Aká je správna odpoveď?“

319
00:12:16,000 --> 00:12:18,000
Ak vesmír nie je fluktuáciou,

320
00:12:18,000 --> 00:12:21,000
prečo mal raný vesmír nízku entropiu?

321
00:12:21,000 --> 00:12:24,000
Veľmi rád by som vám na to odpovedal, ale končí sa mi čas.

322
00:12:24,000 --> 00:12:26,000
(Smiech)

323
00:12:26,000 --> 00:12:28,000
Toto je vesmír, o ktorom vám hovoríme,

324
00:12:28,000 --> 00:12:30,000
oproti vesmíru, ktorý naozaj existuje.

325
00:12:30,000 --> 00:12:32,000
Práve som vám ukázal tento obrázok.

326
00:12:32,000 --> 00:12:34,000
Vesmír sa rozpína približne posledných 10 miliárd rokov.

327
00:12:34,000 --> 00:12:36,000
Chladne.

328
00:12:36,000 --> 00:12:38,000
Vieme však dostatočne veľa informácií o budúcnosti vesmíru,

329
00:12:38,000 --> 00:12:40,000
aby sme mohli povedať oveľa viac.

330
00:12:40,000 --> 00:12:42,000
Ak tu tmavá energia ostane,

331
00:12:42,000 --> 00:12:45,000
hviezdy okolo nás vyčerpajú svoje nukleárne palivo a prestanú horieť.

332
00:12:45,000 --> 00:12:47,000
Prepadnú sa do čiernych dier.

333
00:12:47,000 --> 00:12:49,000
Budeme žiť vo vesmíre,

334
00:12:49,000 --> 00:12:51,000
kde nie je nič, len čierne diery.

335
00:12:51,000 --> 00:12:55,000
Tento vesmír bude trvať 10 až 100 rokov,

336
00:12:55,000 --> 00:12:57,000
čo je dlhšie ako žil náš malý vesmír.

337
00:12:57,000 --> 00:12:59,000
Budúcnosť je omnoho dlhšia ako minulosť,

338
00:12:59,000 --> 00:13:01,000
ale ani čierne diery netrvajú večne.

339
00:13:01,000 --> 00:13:03,000
Vyparia sa

340
00:13:03,000 --> 00:13:05,000
a neostane nám nič iné len prázdny priestor.

341
00:13:05,000 --> 00:13:09,000
Tento prázdny priestor bude trvať v podstate navždy.

342
00:13:09,000 --> 00:13:12,000
Ak si však všimnete, pretože prázdny priestor vyžaruje radiáciu,

343
00:13:12,000 --> 00:13:14,000
tak tu vlastne existujú termálne fluktuácie

344
00:13:14,000 --> 00:13:16,000
a dokola prebiehajú

345
00:13:16,000 --> 00:13:18,000
všetky možné kombinácie stupňov slobody,

346
00:13:18,000 --> 00:13:21,000
ktoré v prázdnom priestore existujú.

347
00:13:21,000 --> 00:13:23,000
Aj keď teda vesmír bude trvať navždy,

348
00:13:23,000 --> 00:13:25,000
existuje len obmedzený počet vecí,

349
00:13:25,000 --> 00:13:27,000
ktoré sa v ňom môžu stať.

350
00:13:27,000 --> 00:13:29,000
Všetky sa udejú počas obdobia,

351
00:13:29,000 --> 00:13:32,000
ktoré sa rovná 10 na desiatu na stodvadsiatu rokov.

352
00:13:32,000 --> 00:13:34,000
Tu sú pre vás dve otázky.

353
00:13:34,000 --> 00:13:37,000
Otázka č.1: Ak vesmír trvá 10 na desiatu na stodvadsiatu rokov,

354
00:13:37,000 --> 00:13:39,000
prečo sme sa narodili

355
00:13:39,000 --> 00:13:42,000
v jeho prvých 14 miliardách rokov

356
00:13:42,000 --> 00:13:45,000
v teplom, pohodlnom dozvuku Veľkého tresku?

357
00:13:45,000 --> 00:13:47,000
Prečo nie sme v prázdnom priestore?

358
00:13:47,000 --> 00:13:49,000
Možno poviete: „Nuž, neexistuje tam nič živé.“

359
00:13:49,000 --> 00:13:51,000
To však nie je pravda.

360
00:13:51,000 --> 00:13:53,000
Môžete byť náhodnou fluktuáciou z ničoty.

361
00:13:53,000 --> 00:13:55,000
Prečo ňou nie ste?

362
00:13:55,000 --> 00:13:58,000
To je vaša ďalšia domáca úloha.

363
00:13:58,000 --> 00:14:00,000
Ako som povedal, naozaj nepoznám odpoveď.

364
00:14:00,000 --> 00:14:02,000
Poviem vám môj obľúbený scenár.

365
00:14:02,000 --> 00:14:05,000
Buď je to presne tak a vysvetlenie neexistuje,

366
00:14:05,000 --> 00:14:07,000
je to surový fakt o vesmíre,

367
00:14:07,000 --> 00:14:10,000
ktorý by ste sa mali naučiť prijať a prestať klásť otázky

368
00:14:11,000 --> 00:14:13,000
alebo Veľký tresk možno

369
00:14:13,000 --> 00:14:15,000
nie je začiatok vesmíru.

370
00:14:15,000 --> 00:14:18,000
Vajíčko, nerozbité vajíčko, má nízku úroveň entropie,

371
00:14:18,000 --> 00:14:20,000
a predsa, keď otvoríme našu chladničku,

372
00:14:20,000 --> 00:14:22,000
neskríkneme: „Ha, aké prekvapujúce,

373
00:14:22,000 --> 00:14:24,000
nájsť v našej chladničke toto usporiadanie s nízkou entropiou.“

374
00:14:24,000 --> 00:14:27,000
Je to preto, že vajíčko nie je uzavretý systém

375
00:14:27,000 --> 00:14:29,000
a pochádza zo sliepky.

376
00:14:29,000 --> 00:14:33,000
Možno vesmír pochádza z vesmírnej sliepky.

377
00:14:33,000 --> 00:14:35,000
Možno existuje niečo,

378
00:14:35,000 --> 00:14:38,000
čo prirodzene, pomocou vývoja fyzikálnych zákonov,

379
00:14:38,000 --> 00:14:40,000
umožňuje vesmíru, ako je ten náš,

380
00:14:40,000 --> 00:14:42,000
rásť v usporiadaniach s nízkou entropiou.

381
00:14:42,000 --> 00:14:44,000
Ak by to bola pravda, stalo by sa to viac ako len raz.

382
00:14:44,000 --> 00:14:47,000
Boli by sme časťou oveľa väčšieho multivesmíru.

383
00:14:47,000 --> 00:14:49,000
Je to môj obľúbený scenár.

384
00:14:49,000 --> 00:14:52,000
Organizátori ma teda poprosili skončiť smelou špekuláciou.

385
00:14:52,000 --> 00:14:54,000
Moja smelá špekulácia spočíva v tom,

386
00:14:54,000 --> 00:14:57,000
že história mi dá úplne za pravdu

387
00:14:57,000 --> 00:14:59,000
a o 50 rokov

388
00:14:59,000 --> 00:15:02,000
vedecké a externé komunity

389
00:15:02,000 --> 00:15:05,000
akceptujú všetky moje divoké myšlienky ako pravdivé.

390
00:15:05,000 --> 00:15:07,000
Všetci uveríme, že náš malý vesmír

391
00:15:07,000 --> 00:15:10,000
je len malou časťou oveľa väčšieho multivesmíru

392
00:15:10,000 --> 00:15:13,000
a dokonca ešte pochopíme, čo sa stalo pri Veľkom tresku

393
00:15:13,000 --> 00:15:15,000
v rámci teórie,

394
00:15:15,000 --> 00:15:17,000
že to budeme môcť porovnať s pozorovaniami.

395
00:15:17,000 --> 00:15:19,000
Toto je moja predpoveď. Možno sa mýlim,

396
00:15:19,000 --> 00:15:21,000
ale my ako ľudská rasa premýšľame o tom,

397
00:15:21,000 --> 00:15:23,000
ako vesmír vyzeral

398
00:15:23,000 --> 00:15:26,000
a prečo sa zrodil tak, ako sa zrodil, po mnoho, mnoho rokov.

399
00:15:26,000 --> 00:15:29,000
Je vzrušujúce pomyslieť na to, že raz budeme konečne poznať odpoveď.

400
00:15:29,000 --> 00:15:31,000
Ďakujem.

401
00:15:31,000 --> 00:15:33,000
(Potlesk)