Return to Video

Sean Carroll: Vzdialený čas a náznaky multivesmíru

  • 0:00 - 0:02
    Vesmír
  • 0:02 - 0:04
    je naozaj veľký.
  • 0:04 - 0:07
    Žijeme v galaxii, v Galaxii Mliečna cesta.
  • 0:07 - 0:10
    V Galaxii Mliečna cesta je približne sto miliárd hviezd.
  • 0:10 - 0:12
    Ak si vezmete fotoaparát,
  • 0:12 - 0:14
    namierite ho na náhodnú časť oblohy
  • 0:14 - 0:16
    a clonu necháte otvorenú,
  • 0:16 - 0:19
    tak pokiaľ je váš fotoaparát pripevnený k Hubblovmu vesmírnemu teleskopu,
  • 0:19 - 0:21
    uvidíte niečo podobné.
  • 0:21 - 0:24
    Každá z týchto bodiek
  • 0:24 - 0:26
    je galaxia približne taká veľká, ako je naša Mliečna cesta
  • 0:26 - 0:29
    a v každej z týchto bodiek je sto miliárd hviezd.
  • 0:29 - 0:32
    V pozorovateľnej časti vesmíru
  • 0:32 - 0:34
    sa nachádza asi sto miliárd galaxií.
  • 0:34 - 0:36
    100 miliárd je jediné číslo, ktoré potrebujete vedieť.
  • 0:36 - 0:39
    Vek vesmíru medzi súčasnosťou a Veľkým treskom
  • 0:39 - 0:41
    je sto miliárd psích rokov.
  • 0:41 - 0:43
    (Smiech)
  • 0:43 - 0:46
    Hovorí nám to niečo o našom mieste vo vesmíre.
  • 0:46 - 0:48
    Takýto obrázok môžete jednoducho obdivovať.
  • 0:48 - 0:50
    Je mimoriadne nádherný.
  • 0:50 - 0:53
    Často som uvažoval nad tým, čo je tým evolučným tlakom,
  • 0:53 - 0:56
    ktorý prinútil našich predkov v stepi prispôsobiť sa a vyvinúť sa tak,
  • 0:56 - 0:58
    aby si skutočne vychutnali fotografie galaxií,
  • 0:58 - 1:00
    keď žiadne nemali.
  • 1:00 - 1:02
    Takisto by sme to chceli pochopiť.
  • 1:02 - 1:06
    Ako kozmológ sa chcem spýtať: „Prečo je vesmír takýto?“
  • 1:06 - 1:09
    Podstatná stopa, ktorú máme, je skutočnosť, že vesmír sa časom mení.
  • 1:09 - 1:12
    Ak by ste sa pozreli na jednu z týchto galaxií a zmerali jej rýchlosť,
  • 1:12 - 1:14
    vzďaľovala by sa od vás.
  • 1:14 - 1:16
    Ak by ste sa pozreli na ešte vzdialenejšiu galaxiu,
  • 1:16 - 1:18
    vzďaľovala by sa ešte rýchlejšie.
  • 1:18 - 1:20
    Hovoríme teda, že vesmír sa rozpína.
  • 1:20 - 1:22
    Samozrejme to znamená, že v minulosti
  • 1:22 - 1:24
    boli veci pri sebe bližšie.
  • 1:24 - 1:26
    V minulosti bol vesmír hustejší
  • 1:26 - 1:28
    a tiež horúcejší.
  • 1:28 - 1:30
    Ak veci stláčate dokopy, teplota stúpa.
  • 1:30 - 1:32
    To nám dáva zmysel.
  • 1:32 - 1:34
    To, čo nám už tak veľmi zmysel nedáva je fakt,
  • 1:34 - 1:37
    že vesmír v ranom období blízko Veľkého tresku
  • 1:37 - 1:39
    bol tiež veľmi, veľmi pravidelný.
  • 1:39 - 1:41
    Môžete si pomyslieť, že to vôbec nie je prekvapujúce.
  • 1:41 - 1:43
    Vzduch v tejto miestnosti je veľmi pravidelný.
  • 1:43 - 1:46
    Môžete povedať: „Nuž, možno sa veci sami od seba stali pravidelnými.“
  • 1:46 - 1:49
    Podmienky blízko Veľkého tresku sú veľmi, veľmi rozdielne
  • 1:49 - 1:51
    od podmienok vzduchu v tejto miestnosti.
  • 1:51 - 1:53
    Najmä preto, lebo veci boli omnoho hustejšie.
  • 1:53 - 1:55
    Gravitačná príťažlivosť vecí
  • 1:55 - 1:57
    bola blízko Veľkého tresku oveľa silnejšia.
  • 1:57 - 1:59
    To, o čom musíte premýšľať, je fakt,
  • 1:59 - 2:01
    že máme vesmír so sto miliardami galaxií,
  • 2:01 - 2:03
    kde má každá sto miliárd hviezd.
  • 2:03 - 2:06
    V raných dobách bolo týchto sto miliárd galaxií
  • 2:06 - 2:09
    stlačených na približne takúto veľkosť,
  • 2:09 - 2:11
    doslova, v tomto ranom období.
  • 2:11 - 2:13
    Musíte si predstaviť toto stláčanie
  • 2:13 - 2:15
    bez akýchkoľvek nedokonalostí,
  • 2:15 - 2:17
    bez žiadnych malých škvŕn,
  • 2:17 - 2:19
    kde by bolo viac atómov ako hocikde inde,
  • 2:19 - 2:22
    pretože ak by to tak bolo, zrútili by sa pod gravitačnou príťažlivosťou
  • 2:22 - 2:24
    do obrovskej čiernej diery.
  • 2:24 - 2:27
    Udržiavať v ranom období vesmír veľmi, veľmi pravidelný
  • 2:27 - 2:29
    nie je ľahké. Je to chúlostivé usporiadanie.
  • 2:29 - 2:31
    Je to stopa toho,
  • 2:31 - 2:33
    že raný vesmír nie je vybraný náhodne.
  • 2:33 - 2:35
    Existuje niečo, čo ho tak vytvorilo.
  • 2:35 - 2:37
    Radi by sme vedeli, čo to bolo.
  • 2:37 - 2:40
    Časť toho, čo o tom vieme, nám poskytol Ludwig Boltzmann,
  • 2:40 - 2:43
    rakúsky fyzik, v 19. storočí.
  • 2:43 - 2:46
    Boltzmannov prínos bol v tom, že nám pomohol chápať entropiu.
  • 2:46 - 2:48
    O entropii ste už počuli.
  • 2:48 - 2:51
    Je to náhodnosť, neporiadok, chaotickosť niektorých systémov.
  • 2:51 - 2:53
    Boltzmann nám dal vzorec,
  • 2:53 - 2:55
    ktorý je teraz vytesaný na jeho náhrobku
  • 2:55 - 2:57
    a tento vzorec skutočne stanovuje, čo to entropia je.
  • 2:57 - 2:59
    Je to v podstate len konštatovanie,
  • 2:59 - 3:01
    že entropia je množstvo spôsobov,
  • 3:01 - 3:04
    akými môžeme preskupiť komponenty systému tak, že si to nevšimnete
  • 3:04 - 3:06
    a ten na mikroskopickej úrovni vyzerá rovnako.
  • 3:06 - 3:08
    Keď si vezmete vzduch v tejto miestnosti,
  • 3:08 - 3:11
    nevšímate si každý jednotlivý atóm.
  • 3:11 - 3:13
    Usporiadanie s nízkou entropiou je také,
  • 3:13 - 3:15
    v ktorom je len niekoľko podobných rozostavení.
  • 3:15 - 3:17
    Usporiadanie s vysokou entropiou je také,
  • 3:17 - 3:19
    kde je podobných rozostavení mnoho.
  • 3:19 - 3:21
    Toto je veľmi dôležité preniknutie do podstaty veci,
  • 3:21 - 3:23
    pretože nám pomáha vysvetliť
  • 3:23 - 3:25
    druhý zákon termodynamiky,
  • 3:25 - 3:28
    zákon, v ktorom sa hovorí o tom, že vo vesmíre
  • 3:28 - 3:30
    alebo jeho izolovanej časti, entropia stúpa.
  • 3:30 - 3:32
    Dôvod na toto stúpanie je jednoducho ten,
  • 3:32 - 3:35
    že existuje oveľa viac spôsobov,
  • 3:35 - 3:37
    ako mať vysokú entropiu a nie nízku.
  • 3:37 - 3:39
    Je to fantastické preniknutie do podstaty veci,
  • 3:39 - 3:41
    ale nezahŕňa všetko.
  • 3:41 - 3:43
    Mimochodom, toto chápanie stúpania entropie
  • 3:43 - 3:46
    stojí za podstatou toho, čo nazývame šíp času,
  • 3:46 - 3:48
    rozdiel medzi minulosťou a budúcnosťou.
  • 3:48 - 3:50
    Všetky rozdiely,
  • 3:50 - 3:52
    ktoré existujú medzi minulosťou a budúcnosťou,
  • 3:52 - 3:54
    sú tu kvôli tomu, že entropia stúpa.
  • 3:54 - 3:57
    Ide o skutočnosť, že si môžete pamätať minulosť, ale nie budúcnosť.
  • 3:57 - 4:00
    Skutočnosť, že sa narodíte, potom žijete a nakoniec zomriete,
  • 4:00 - 4:02
    vždy v tomto poradí.
  • 4:02 - 4:04
    Je to preto, lebo entropia stúpa.
  • 4:04 - 4:06
    Boltzmann vysvetľoval, že ak začnete s nízkou entropiou,
  • 4:06 - 4:08
    je úplne prirodzené, že stúpa,
  • 4:08 - 4:11
    lebo existuje viac možností, ako mať vysokú entropiu.
  • 4:11 - 4:13
    Nevysvetlil však,
  • 4:13 - 4:16
    prečo bola entropia na začiatku vždy nízka.
  • 4:16 - 4:18
    Skutočnosť, že entropia vesmíru bola nízka,
  • 4:18 - 4:20
    bola odzrkadlením faktu,
  • 4:20 - 4:22
    že raný vesmír bol veľmi, veľmi pravidelný.
  • 4:22 - 4:24
    Radi by sme to pochopili.
  • 4:24 - 4:26
    Je to práca nás - kozmológov.
  • 4:26 - 4:28
    Nanešťastie to nie je práve problém,
  • 4:28 - 4:30
    ktorému venujeme dostatočnú pozornosť.
  • 4:30 - 4:32
    Je to jedna z prvých vecí, ktoré by ľudia povedali,
  • 4:32 - 4:34
    ak by ste sa spýtali moderného kozmológa:
  • 4:34 - 4:36
    „O akých problémoch sa snažíme hovoriť?“
  • 4:36 - 4:38
    Jeden z tých, ktorí chápali, že je to problém,
  • 4:38 - 4:40
    bol Richard Feynman.
  • 4:40 - 4:42
    Pred 50 rokmi mal sériu rozličných prednášok.
  • 4:42 - 4:44
    Mal populárne prednášky,
  • 4:44 - 4:46
    ktoré boli vydané v knižnej podobe s názvom „O povahe fyzikálnych zákonov“.
  • 4:46 - 4:48
    Prednášal študentom na Kalifornskom technologickom inštitúte Caltech
  • 4:48 - 4:50
    a tieto prednášky boli vydané pod názvom „Feynmanove prednášky z fyziky“.
  • 4:50 - 4:52
    Ďalšie prednášky študentom na Caltechu
  • 4:52 - 4:54
    boli vydané pod názvom „Feynmanove prednášky o gravitácii“.
  • 4:54 - 4:57
    V každej z týchto kníh, v každej z tohto súboru prednášok,
  • 4:57 - 4:59
    zdôrazňoval tento rébus:
  • 4:59 - 5:02
    „Prečo mal raný vesmír takú nízku entropiu?“
  • 5:02 - 5:04
    Hovorí takto, ale nejdem napodobňovať jeho prízvuk,
  • 5:04 - 5:07
    hovorí: „Z nejakého dôvodu mal vesmír v jednom bode
  • 5:07 - 5:10
    veľmi nízku entropiu kvôli svojmu energetickému obsahu
  • 5:10 - 5:12
    a odvtedy entropia stúpa.
  • 5:12 - 5:15
    Šíp času sa nedá úplne pochopiť,
  • 5:15 - 5:18
    kým nie je záhada o začiatkoch histórie vesmíru
  • 5:18 - 5:20
    stále viac poodhalenejšia
  • 5:20 - 5:22
    od špekulácií smerom k chápaniu.“
  • 5:22 - 5:24
    To je teda naša práca.
  • 5:24 - 5:26
    Chceme to vedieť a odvtedy prešlo už 50 rokov. Myslíte si: „Samozrejme,
  • 5:26 - 5:28
    odvtedy sme už na to prišli.“
  • 5:28 - 5:30
    Pravda je však taká, že sme na to doteraz neprišli.
  • 5:30 - 5:32
    Je to preto, lebo tento problém sa skôr skomplikoval
  • 5:32 - 5:34
    ako vyriešil
  • 5:34 - 5:36
    a to kvôli tomu, že v roku 1998
  • 5:36 - 5:39
    sme sa o vesmíre dozvedeli niečo rozhodujúce, čo sme predtým nevedeli.
  • 5:39 - 5:41
    Zistili sme, že vesmír sa nielen rozpína,
  • 5:41 - 5:43
    ale že sa toto rozpínanie aj zrýchľuje.
  • 5:43 - 5:45
    Ak sa pozriete na galaxiu, pohybuje sa smerom od nás.
  • 5:45 - 5:47
    Ak by ste sa vrátili o miliardu rokov a pozreli by ste sa na ňu opäť,
  • 5:47 - 5:50
    pohybovala by sa od nás ešte rýchlejšie.
  • 5:50 - 5:53
    Jednotlivé galaxie sa od nás vzďaľujú stále rýchlejšie a rýchlejšie
  • 5:53 - 5:55
    a tak hovoríme, že vesmír sa zrýchľuje.
  • 5:55 - 5:57
    Na rozdiel od nízkej entropie raného vesmíru,
  • 5:57 - 5:59
    hoci na toto odpoveď nepoznáme,
  • 5:59 - 6:01
    máme aspoň dobrú teóriu, ktorá to dokáže vysvetliť,
  • 6:01 - 6:03
    ak je tá teória správna,
  • 6:03 - 6:05
    a je to teória tmavej energie.
  • 6:05 - 6:08
    Je to len myšlienka toho, že samotný prázdny priestor má energiu.
  • 6:08 - 6:11
    V každom centimetri kubickom priestoru,
  • 6:11 - 6:13
    či už v ňom hmota je alebo nie je,
  • 6:13 - 6:15
    či už v ňom sú alebo nie sú častice, hmota, radiácia alebo hocičo iné,
  • 6:15 - 6:18
    vždy sa tam nachádza energia, dokonca v samotnom priestore.
  • 6:18 - 6:20
    Podľa Einsteina táto energia
  • 6:20 - 6:23
    tlačí na vesmír.
  • 6:23 - 6:25
    Je to neustály impulz,
  • 6:25 - 6:27
    ktorý odtláča galaxie jednu od druhej,
  • 6:27 - 6:30
    pretože tmavá energia, na rozdiel od hmoty alebo radiácie,
  • 6:30 - 6:33
    neslabne s tým, ako sa vesmír rozpína.
  • 6:33 - 6:35
    Množstvo energie v centimetri kubickom
  • 6:35 - 6:37
    ostáva rovnaké,
  • 6:37 - 6:39
    dokonca aj vtedy, keď sa vesmír neustále zväčšuje.
  • 6:39 - 6:42
    Má to rozhodujúci dopad na to,
  • 6:42 - 6:45
    čo bude robiť vesmír v budúcnosti,
  • 6:45 - 6:47
    pretože vesmír sa bude navždy rozpínať.
  • 6:47 - 6:49
    Keď som bol vo vašom veku,
  • 6:49 - 6:51
    nevedeli sme, čo bude vesmír robiť.
  • 6:51 - 6:54
    Niektorí si mysleli, že vesmír sa v budúcnosti opäť zrúti do seba.
  • 6:54 - 6:56
    Einstein mal túto myšlienku rád,
  • 6:56 - 6:59
    ale ak existuje tmavá energia, ktorá sa nerozplynie,
  • 6:59 - 7:02
    vesmír bude naďalej pokračovať v rozpínaní až na veky vekov.
  • 7:02 - 7:04
    Bolo to tak pred 14 miliardami rokov,
  • 7:04 - 7:06
    100 miliardami psích rokov,
  • 7:06 - 7:09
    ale bude to pokračovať až nekonečný počet rokov do budúcnosti.
  • 7:09 - 7:12
    Na druhej strane sa nám priestor zdá byť
  • 7:12 - 7:14
    v každom zmysle konečný.
  • 7:14 - 7:16
    Priestor môže byť konečný alebo nekonečný,
  • 7:16 - 7:18
    ale pretože sa vesmír zrýchľuje,
  • 7:18 - 7:20
    existujú časti, ktoré nemôžeme vidieť
  • 7:20 - 7:22
    a ani ich nikdy neuvidíme.
  • 7:22 - 7:24
    Máme prístup len do obmedzenej oblasti vesmíru,
  • 7:24 - 7:26
    ktorá je obklopená horizontom.
  • 7:26 - 7:28
    Teda, aj keď čas bude navždy plynúť,
  • 7:28 - 7:30
    vesmír je pre nás obmedzený.
  • 7:30 - 7:33
    Nakoniec, prázdny priestor má teplotu.
  • 7:33 - 7:35
    V 70-tych rokoch nám Stephen Hawking povedal,
  • 7:35 - 7:37
    že čierna diera, aj keď si myslíte, že je čierna,
  • 7:37 - 7:39
    vlastne vyžaruje radiáciu,
  • 7:39 - 7:41
    ak vezmete do úvahy kvantovú mechaniku.
  • 7:41 - 7:44
    Zakrivenie časopriestoru okolo čiernej diery
  • 7:44 - 7:47
    prebúdza k životu kvantovo-mechanickú fluktuáciu
  • 7:47 - 7:49
    a čierna diera vydáva žiarenie.
  • 7:49 - 7:52
    V úplne podobnom výpočte Hawkinga a Garyho Gibbonsa
  • 7:52 - 7:55
    sa ukázalo, že ak máte tmavú energiu v prázdnom priestore,
  • 7:55 - 7:58
    potom celý vesmír vydáva žiarenie.
  • 7:58 - 8:00
    Energia prázdneho priestoru
  • 8:00 - 8:02
    oživuje kvantové fluktuácie
  • 8:02 - 8:04
    a tak hoci vesmír bude trvať naveky
  • 8:04 - 8:07
    a normálna hmota a radiácia sa rozplynie,
  • 8:07 - 8:09
    stále bude existovať istá forma radiácie,
  • 8:09 - 8:11
    nejaké termálne fluktuácie,
  • 8:11 - 8:13
    dokonca aj v prázdnom priestore.
  • 8:13 - 8:15
    Znamená to,
  • 8:15 - 8:17
    že vesmír je ako krabica s plynom,
  • 8:17 - 8:19
    ktorý vydrží naveky.
  • 8:19 - 8:21
    Aký to má teda zmysel?
  • 8:21 - 8:24
    Toto tvrdenie študoval v 19. storočí Boltzmann.
  • 8:24 - 8:27
    Povedal: „Entropia stúpa,
  • 8:27 - 8:29
    pretože pre vesmír existuje oveľa, oveľa viac spôsobov,
  • 8:29 - 8:32
    ako mať vysokú entropiu a nie nízku.“
  • 8:32 - 8:35
    Je to však pravdepodobnostný výrok.
  • 8:35 - 8:37
    Pravdepodobne bude stúpať
  • 8:37 - 8:39
    a pravdepodobnosť je nesmierne obrovská.
  • 8:39 - 8:41
    Nemusíte si však robiť starosti kvôli tomu,
  • 8:41 - 8:45
    že vzduch v tejto miestnosti sa presunie len do jednej jej časti a tak nás udusí.
  • 8:45 - 8:47
    Je to veľmi, veľmi nepravdepodobné.
  • 8:47 - 8:49
    Ak neberieme do úvahy možnosť, že by zamkli dvere
  • 8:49 - 8:51
    a nechali nás tu doslova navždy.
  • 8:51 - 8:53
    Vtedy by sa to stalo.
  • 8:53 - 8:55
    Všetko, čo je povolené,
  • 8:55 - 8:58
    každé usporiadanie, v ktorom môžu existovať molekuly v tejto miestnosti,
  • 8:58 - 9:00
    nakoniec môže byť realitou.
  • 9:00 - 9:03
    Boltzmann teda hovorí: „Pozrite, môžete začať s vesmírom,
  • 9:03 - 9:05
    ktorý sa nachádzal v tepelnej rovnováhe.“
  • 9:05 - 9:08
    Nevedel o Veľkom tresku. Nevedel o rozpínaní vesmíru.
  • 9:08 - 9:11
    Myslel si, že priestor a čas vysvetlil Isaac Newton,
  • 9:11 - 9:13
    a že boli absolútne a jednoducho tak navždy ostali.
  • 9:13 - 9:15
    Jeho myšlienka prirodzeného vesmíru bola teda tou,
  • 9:15 - 9:18
    v ktorej boli molekuly vzduchu len tak pravidelne rozmiestnené,
  • 9:18 - 9:20
    molekuly všetkého.
  • 9:20 - 9:23
    Ak by ste však boli Boltzmannom, vedeli by ste, že keby ste čakali dostatočne dlho,
  • 9:23 - 9:26
    náhodná fluktuácia týchto molekúl
  • 9:26 - 9:28
    ich z času na čas dovedie
  • 9:28 - 9:30
    do usporiadania s nízkou entropiou
  • 9:30 - 9:32
    a potom, samozrejme, v prirodzenom slede,
  • 9:32 - 9:34
    sa budú naspäť rozpínať.
  • 9:34 - 9:36
    Entropia teda nemusí vždy stúpať.
  • 9:36 - 9:39
    Fluktuácie dokážete dostať na nízku entropiu,
  • 9:39 - 9:41
    do usporiadanejších situácií.
  • 9:41 - 9:43
    Nuž, ak je to pravda,
  • 9:43 - 9:45
    Boltzmann teda vynachádza
  • 9:45 - 9:47
    dve veľmi moderne znejúce myšlienky,
  • 9:47 - 9:50
    multivesmír a antropogenetický princíp.
  • 9:50 - 9:52
    Hovorí, že problém s tepelnou rovnováhou je v tom,
  • 9:52 - 9:54
    že tam nedokážeme žiť.
  • 9:54 - 9:57
    Pamätajte, samotný život závisí na šípe času.
  • 9:57 - 9:59
    Nemohli by sme spracovávať informácie,
  • 9:59 - 10:01
    metabolizovať, chodiť a hovoriť,
  • 10:01 - 10:03
    ak by sme žili v tepelnej rovnováhe.
  • 10:03 - 10:05
    Ak si teda predstavíte veľmi, veľmi veľký vesmír,
  • 10:05 - 10:07
    nekonečne veľký vesmír,
  • 10:07 - 10:09
    s časticami náhodne vrážajúcimi do seba,
  • 10:09 - 10:12
    občas sa tam vyskytnú malé fluktuácie v stavoch nízkej entropie
  • 10:12 - 10:14
    a potom sa opäť uvoľnia.
  • 10:14 - 10:16
    Vyskytnú sa tam však aj veľké fluktuácie.
  • 10:16 - 10:18
    Z času na čas vytvoríte planétu,
  • 10:18 - 10:20
    hviezdu, galaxiu
  • 10:20 - 10:22
    alebo stovky miliárd galaxií.
  • 10:22 - 10:24
    Boltzmann teda hovorí,
  • 10:24 - 10:27
    že budeme žiť len v tej časti multivesmíru,
  • 10:27 - 10:30
    v časti, kde je nekonečne veľká množina fluktuačných častíc,
  • 10:30 - 10:32
    kde je možný život.
  • 10:32 - 10:34
    To je oblasť, kde je entropia nízka.
  • 10:34 - 10:37
    Náš vesmír je možno len jeden z takýchto vecí,
  • 10:37 - 10:39
    ktoré sa z času na čas stávajú.
  • 10:39 - 10:41
    Vašou domácou úlohou je teraz
  • 10:41 - 10:43
    o tom naozaj premýšľať a uvažovať, čo to znamená.
  • 10:43 - 10:45
    Carl Sagan raz príslovečne povedal,
  • 10:45 - 10:47
    že ak chcete upiecť jablkový koláč,
  • 10:47 - 10:50
    musíte najprv vynájsť vesmír.
  • 10:50 - 10:52
    Nemal však pravdu.
  • 10:52 - 10:55
    Ak by ste v Boltzmannovom scenári chceli upiecť jablkový koláč,
  • 10:55 - 10:58
    stačí, keď len počkáte na náhodný pohyb atómov,
  • 10:58 - 11:00
    ktorý by vám jablkový koláč upiekol.
  • 11:00 - 11:02
    Stane sa to oveľa častejšie,
  • 11:02 - 11:04
    ako náhodný pohyb atómov,
  • 11:04 - 11:06
    ktorý vám vytvorí sad jabloní,
  • 11:06 - 11:08
    trochu cukru, rúru na pečenie
  • 11:08 - 11:10
    a potom vám upečie jablkový koláč.
  • 11:10 - 11:13
    Tento scenár vytvára predpovede.
  • 11:13 - 11:15
    Tieto predpovede sú založené na tom,
  • 11:15 - 11:18
    že fluktuácie, ktoré nás vytvárajú, sú minimálne.
  • 11:18 - 11:21
    Dokonca aj keď si predstavíte, že miestnosť, v ktorej teraz sme,
  • 11:21 - 11:23
    existuje a je skutočná, my sme tu
  • 11:23 - 11:25
    a máme nielen naše spomienky,
  • 11:25 - 11:27
    ale aj pocit, že vonku je niečo,
  • 11:27 - 11:31
    čo sa volá Caltech, Spojené štáty americké a Galaxia Mliečna cesta,
  • 11:31 - 11:34
    pre tieto pocity je oveľa ľahšie fluktuovať do nášho mozgu,
  • 11:34 - 11:36
    ako keby sa mali náhodne zmeniť
  • 11:36 - 11:39
    na Caltech, Spojené štáty americké a našu galaxiu.
  • 11:39 - 11:41
    Dobrá správa je tá,
  • 11:41 - 11:44
    že tento scenár preto nefunguje, nie je správny.
  • 11:44 - 11:47
    Tento scenár predpovedá, že by sme mali byť v stave minimálnej fluktuácie.
  • 11:47 - 11:49
    Aj keby ste vynechali našu galaxiu,
  • 11:49 - 11:51
    nedostali by ste sto miliárd iných galaxií.
  • 11:51 - 11:53
    Pochopil to aj Feynman.
  • 11:53 - 11:57
    Hovorí: „Z hypotézy, že svet je fluktuáciou,
  • 11:57 - 11:59
    sú všetky predpovede také,
  • 11:59 - 12:01
    že ak sa pozrieme na časť sveta, ktorú sme nikdy predtým nevideli,
  • 12:01 - 12:03
    nájdeme ju premiešanú a nie ako časť, na ktorú sme sa práve pozerali,
  • 12:03 - 12:05
    vysokú entropiu.
  • 12:05 - 12:07
    Ak tu bol náš systém ako výsledok fluktuácie,
  • 12:07 - 12:09
    nečakali by sme poriadok nikde inde ako tam, kde sme ho práve pozorovali.
  • 12:09 - 12:13
    Náš záver je preto taký, že vesmír nie je fluktuácia“
  • 12:13 - 12:16
    To je dobré. Otázka však potom znie: „Aká je správna odpoveď?“
  • 12:16 - 12:18
    Ak vesmír nie je fluktuáciou,
  • 12:18 - 12:21
    prečo mal raný vesmír nízku entropiu?
  • 12:21 - 12:24
    Veľmi rád by som vám na to odpovedal, ale končí sa mi čas.
  • 12:24 - 12:26
    (Smiech)
  • 12:26 - 12:28
    Toto je vesmír, o ktorom vám hovoríme,
  • 12:28 - 12:30
    oproti vesmíru, ktorý naozaj existuje.
  • 12:30 - 12:32
    Práve som vám ukázal tento obrázok.
  • 12:32 - 12:34
    Vesmír sa rozpína približne posledných 10 miliárd rokov.
  • 12:34 - 12:36
    Chladne.
  • 12:36 - 12:38
    Vieme však dostatočne veľa informácií o budúcnosti vesmíru,
  • 12:38 - 12:40
    aby sme mohli povedať oveľa viac.
  • 12:40 - 12:42
    Ak tu tmavá energia ostane,
  • 12:42 - 12:45
    hviezdy okolo nás vyčerpajú svoje nukleárne palivo a prestanú horieť.
  • 12:45 - 12:47
    Prepadnú sa do čiernych dier.
  • 12:47 - 12:49
    Budeme žiť vo vesmíre,
  • 12:49 - 12:51
    kde nie je nič, len čierne diery.
  • 12:51 - 12:55
    Tento vesmír bude trvať 10 až 100 rokov,
  • 12:55 - 12:57
    čo je dlhšie ako žil náš malý vesmír.
  • 12:57 - 12:59
    Budúcnosť je omnoho dlhšia ako minulosť,
  • 12:59 - 13:01
    ale ani čierne diery netrvajú večne.
  • 13:01 - 13:03
    Vyparia sa
  • 13:03 - 13:05
    a neostane nám nič iné len prázdny priestor.
  • 13:05 - 13:09
    Tento prázdny priestor bude trvať v podstate navždy.
  • 13:09 - 13:12
    Ak si však všimnete, pretože prázdny priestor vyžaruje radiáciu,
  • 13:12 - 13:14
    tak tu vlastne existujú termálne fluktuácie
  • 13:14 - 13:16
    a dokola prebiehajú
  • 13:16 - 13:18
    všetky možné kombinácie stupňov slobody,
  • 13:18 - 13:21
    ktoré v prázdnom priestore existujú.
  • 13:21 - 13:23
    Aj keď teda vesmír bude trvať navždy,
  • 13:23 - 13:25
    existuje len obmedzený počet vecí,
  • 13:25 - 13:27
    ktoré sa v ňom môžu stať.
  • 13:27 - 13:29
    Všetky sa udejú počas obdobia,
  • 13:29 - 13:32
    ktoré sa rovná 10 na desiatu na stodvadsiatu rokov.
  • 13:32 - 13:34
    Tu sú pre vás dve otázky.
  • 13:34 - 13:37
    Otázka č.1: Ak vesmír trvá 10 na desiatu na stodvadsiatu rokov,
  • 13:37 - 13:39
    prečo sme sa narodili
  • 13:39 - 13:42
    v jeho prvých 14 miliardách rokov
  • 13:42 - 13:45
    v teplom, pohodlnom dozvuku Veľkého tresku?
  • 13:45 - 13:47
    Prečo nie sme v prázdnom priestore?
  • 13:47 - 13:49
    Možno poviete: „Nuž, neexistuje tam nič živé.“
  • 13:49 - 13:51
    To však nie je pravda.
  • 13:51 - 13:53
    Môžete byť náhodnou fluktuáciou z ničoty.
  • 13:53 - 13:55
    Prečo ňou nie ste?
  • 13:55 - 13:58
    To je vaša ďalšia domáca úloha.
  • 13:58 - 14:00
    Ako som povedal, naozaj nepoznám odpoveď.
  • 14:00 - 14:02
    Poviem vám môj obľúbený scenár.
  • 14:02 - 14:05
    Buď je to presne tak a vysvetlenie neexistuje,
  • 14:05 - 14:07
    je to surový fakt o vesmíre,
  • 14:07 - 14:10
    ktorý by ste sa mali naučiť prijať a prestať klásť otázky
  • 14:11 - 14:13
    alebo Veľký tresk možno
  • 14:13 - 14:15
    nie je začiatok vesmíru.
  • 14:15 - 14:18
    Vajíčko, nerozbité vajíčko, má nízku úroveň entropie,
  • 14:18 - 14:20
    a predsa, keď otvoríme našu chladničku,
  • 14:20 - 14:22
    neskríkneme: „Ha, aké prekvapujúce,
  • 14:22 - 14:24
    nájsť v našej chladničke toto usporiadanie s nízkou entropiou.“
  • 14:24 - 14:27
    Je to preto, že vajíčko nie je uzavretý systém
  • 14:27 - 14:29
    a pochádza zo sliepky.
  • 14:29 - 14:33
    Možno vesmír pochádza z vesmírnej sliepky.
  • 14:33 - 14:35
    Možno existuje niečo,
  • 14:35 - 14:38
    čo prirodzene, pomocou vývoja fyzikálnych zákonov,
  • 14:38 - 14:40
    umožňuje vesmíru, ako je ten náš,
  • 14:40 - 14:42
    rásť v usporiadaniach s nízkou entropiou.
  • 14:42 - 14:44
    Ak by to bola pravda, stalo by sa to viac ako len raz.
  • 14:44 - 14:47
    Boli by sme časťou oveľa väčšieho multivesmíru.
  • 14:47 - 14:49
    Je to môj obľúbený scenár.
  • 14:49 - 14:52
    Organizátori ma teda poprosili skončiť smelou špekuláciou.
  • 14:52 - 14:54
    Moja smelá špekulácia spočíva v tom,
  • 14:54 - 14:57
    že história mi dá úplne za pravdu
  • 14:57 - 14:59
    a o 50 rokov
  • 14:59 - 15:02
    vedecké a externé komunity
  • 15:02 - 15:05
    akceptujú všetky moje divoké myšlienky ako pravdivé.
  • 15:05 - 15:07
    Všetci uveríme, že náš malý vesmír
  • 15:07 - 15:10
    je len malou časťou oveľa väčšieho multivesmíru
  • 15:10 - 15:13
    a dokonca ešte pochopíme, čo sa stalo pri Veľkom tresku
  • 15:13 - 15:15
    v rámci teórie,
  • 15:15 - 15:17
    že to budeme môcť porovnať s pozorovaniami.
  • 15:17 - 15:19
    Toto je moja predpoveď. Možno sa mýlim,
  • 15:19 - 15:21
    ale my ako ľudská rasa premýšľame o tom,
  • 15:21 - 15:23
    ako vesmír vyzeral
  • 15:23 - 15:26
    a prečo sa zrodil tak, ako sa zrodil, po mnoho, mnoho rokov.
  • 15:26 - 15:29
    Je vzrušujúce pomyslieť na to, že raz budeme konečne poznať odpoveď.
  • 15:29 - 15:31
    Ďakujem.
  • 15:31 - 15:33
    (Potlesk)
Title:
Sean Carroll: Vzdialený čas a náznaky multivesmíru
Speaker:
Sean Carroll
Description:

Na konferencii TEDxCaltech sa kozmológ Sean Carroll pomocou zábavnej cesty, ktorá podnecuje rozmýšľanie, naprieč časom a vesmírom, popasoval s jednoduchou otázkou: Prečo vôbec existuje čas? Možné odpovede smerujú k prekvapujúcemu pohľadu na podstatu vesmíru a na naše miesto v ňom.
more » « less
Video Language:
English
Team:
closed TED
Project:
TEDTalks
Duration:
15:34
Ján Janis added a translation

Slovak subtitles

Revisions

Our website uses cookies for analysis purposes.